Tradície a zvyky starých Slovanov sa zachovali ústnym podaním . Ako všade na svete, aj starí Slovania si nevedeli vysvetliť isté zákonitosti a preto si stvorili Bohov. Sledovali prírodné úkazy, zmeny počasia, striedanie období a z týchto pozorovaní si vytvorili rôzne slávnosti a obradné rituály. Jedným z takýchto obradných rituálov bolo aj vynášanie Moreny . Podľa povery sa vynesením Moreny ako symbolu zimy mala magicky privolať jar, teda teplo, ktoré víťazí nad chladom, teda zimou. Podstatou tejto jarnej obchôdzky vynášania Moreny bolo chodenie dievčat s Morenou po dedine za spevu obradných piesní , v slovenskom zvykosloví na nosenie Moreny sa schádzali dievčatá v niektorom dvore, kde ju obliekli do požičaného kroja. Bábka Moreny sa vyrobila z dvoch prekrížených palíc, omotala sa slamou a obliekla do sviatočného kroja. Ľudia z dediny radi požičiavali rôzne krojové časti , verili, že im to prinesie zdravie a bohatú úrodu cez rok . S takto pripravenou Morenou za spevu vyšli za dedinu, kde ju potom vyzliekli, rozobrali, spálili alebo hodili do vody a s krikom bežali späť do dediny. Na znak zrodu nového života doniesli zelené ratolesti ozdobené stuhami a kraslicami ako symbol začínajúcej jari. Pri tom vracali požičané časti odevov, z domov im vynášali vajíčka, múku a iné požívatiny , tieto dary predali niektorej gazdinej, ktorá im z toho pripravila hostinu, obyčajne v dome kde sa Moréna pripravovala . Už od stredoveku sa v jarnom období nosila po dedine figurína ženy, ktorú nakoniec spálili a hodili do vody ,verili že takto vyženú z dediny smrť , choroby nečisté sily a urýchlia odchod zimy. Vynášanie Morény sa konalo na smrtnú alebo kvetnú nedeľu. (zdroj:internet)
Na našej škole je už tradíciou vynášanie Moreny. Vyrobili a ozdobili sme ju tak, ako bolo vyššie spomenuté. Za spevu a recitovaní básní sme sa spolu s deťmi z materskej školy vybrali k blízkemu potoku, kde sme Morenu rozobrali a spálili. Do častí kroja sme symbolicky obliekli prváčku, ktorá sa premenila na Vesnu - jar prinášajúcu teplo.